Aké zmeny v rámci energetiky môžeme v najbližšej dobe očakávať? A v čom vlastne spočíva jej decentralizácia? Aj to sú niektoré z tém, o ktorých sme sa rozprávali s obchodným riaditeľom spoločnosti FUERGY, Miroslavom Stružom.

Miro, v energetike pracuješ už viac ako 20 rokov. Na Slovensku je len málo ľudí, ktorí majú taký dlhodobý prehľad o tunajšej energetike ako ty. Aký je jej súčasný stav z pohľadu uhlíkovej intenzity a podielu obnoviteľných zdrojov?

Na Slovensku vyrábame energiu najmä z jadra. Bez neho sa momentálne nepohneme. Z pohľadu uhlíkových emisií je jadro vnímané pozitívne. Keď sa bavíme o obnoviteľných zdrojoch, tak na Slovensku dominuje energia vyrábaná vodnými elektrárňami. Stále máme relatívne málo solárnych zdrojov, pričom ich potenciál vieme celkom zaujímavo využiť. A to aj napriek tomu, že sa Slovensko nachádza na geografickej hranici využiteľnosti slnečnej energie (v porovnaní so Španielskom alebo Portugalskom). Veľa sa pohlo tento rok, keďže prestal platiť stop-stav pre inštaláciu lokálneho zdroja - t.j. obnoviteľného zdroja energie (napr. solárneho panela), ktorého výkon nepresahuje 500 kW. Takéto zariadenie je určené na výrobu takého množstva energie, aké dané odberné miesto spotrebuje. Energia z lokálneho zdroja sa tým pádom vôbec nedostáva do siete.

Môžeme teda v najbližšej dobe očakávať nárast inštalácií obnoviteľných zdrojov energie (OZE)?

„Množstvo” lokálnych zdrojov, ktoré sa v najbližšom období na Slovensku môže nainštalovať, je zverejnené na web stránkach distribučných spoločností. Ak sa pozrieme na voľnú kapacitu, zistíme, že stále nie je vyčerpaná. Návratnosť tejto investície totižto nie je pre záujemcov dostatočne finančne atraktívna. Okolo lokálneho zdroja je tiež veľa administratívy a schvaľovania. Z OZE treba v prvom rade vytvoriť finančne atraktívnu alternatívu s administratívou, ktorá neodradí potenciálnych záujemcov. Či už formou zníženia distribučných poplatkov, daňových úľav alebo eurofondov. A to platí nielen pre lokálne zdroje, ale aj pre tie väčšie. Možno by ste sa divili, ale aj napriek týmto prekážkam sa na Slovensku nájdu firmy, ktoré sa rozhodnú investovať do OZE. Väčšinou v rámci svojej spoločenskej zodpovednosti pri snahe o znižovanie emisií CO₂ - jednoducho chcú byť zelené za každú cenu. A to aj napriek vyšším nákladom.

Nárast OZE sledujeme aj vďaka prebiehajúcemu národnému projektu Zelená domácnostiam. Záujem o tento druh podpory je vyšší, ako sú jej kapacity. Tam vidím priestor na uvoľnenie väčšieho objemu dotácií.

EÚ nás tlačí do znižovania emisií, zvyšovania podielu energie z OZE, či zlepšovania energetickej efektívnosti budov. Ako sa Slovensku darí implementovať s tým súvisiace opatrenia?

Sám som zvedavý, aké zmeny prinesie implementácia návrhov zo smernice Európskeho parlamentu od roku 2022. Tá tlačí členské štáty k zvyšovaniu podielu energie vyrábanej z OZE. S väčším podielom takýchto zdrojov sa zvyšuje dôraz na decentralizáciu výroby energie, aby sa zachovala stabilita distribučnej siete (pozn. autora: aby bola spotreba vyrovnaná výrobe). Prostriedkom, ktorý je už v súčasnosti dostupný a dá sa rýchlo implementovať, sú práve batérie. Aj v smernici sa dokonca už spomína pojem „samospotrebiteľ energie z obnoviteľných zdrojov,” „agregátor,” „občianske energetické spoločenstvá” a podobné definície. Ako sa v smernici uvádza, „je potrebné stanoviť regulačný rámec, ktorý by umožnil samospotrebiteľom energie z OZE vyrábať, spotrebúvať, skladovať a predávať elektrinu bez toho, aby čelili neprimeranej záťaži.” Inými slovami to znamená, že budeme o krok bližšie k aktívnemu využívaniu batérií, ako doplnku OZE. Batérie majú veľký potenciál premeniť OZE na stabilnejší zdroj energie a znížiť tak našu závislosť na fosílnych palivách. Keďže vo FUERGY už s týmito technológiami pracujeme, vieme, že aj napriek súčasným bariéram sa dajú dosiahnuť zaujímavé ekonomické výsledky. Každá legislatívna úprava, ktorá nás priblíži k implementácii tejto smernice, iba zvýši atraktivitu a dopyt po takýchto riešeniach.

Dalo by sa teda povedať, že európske smernice nútia aj Slovensko posúvať sa dopredu a približovať sa tak vývoju v západnej Európe. Často sa v tomto kontexte hovorí o takzvanej „Energetickej únii”, kedy by mali byť pravidlá naprieč celou EÚ rovnaké. Myslíš si, že je to vôbec dosiahnuteľné?

Je to rozhodne výzva a smer, ktorým by sme sa mali uberať. Na druhú stranu, ani v takej malej krajine ako Slovensko, nemáme zjednotené všetky pravidlá. Napríklad, jednotlivé distribučné spoločnosti riešia posielanie energie z OZE do siete rôznymi spôsobmi. Zjednotenie by v tomto prípade Slovensku určite pomohlo. Okrem toho, každá krajina EÚ má v oblasti energetiky svoje špecifiká. Nemecko zastavuje výrobu jadrovej energie, u Francúzov je jadrová energia na prvom mieste, v Poľsku zatiaľ kraľuje uhlie. Zjednotenie nepríde zo dňa na deň, ale určite sa tým smerom treba uberať. Navyše, do roku 2050 chce byť EÚ ako celok uhlíkovo neutrálna. Technológie tu už sú. Je potrebné ich len začať plošne zavádzať. Európska únia môže odstrániť množstvo technických a administratívnych bariér a nastaviť podmienky tak, aby sa OZE stali atraktívnou alternatívou pre každú zúčastnenú stranu.

Aká podpora by bola podľa teba efektívna?

Podpora typu Zelená domácnostiam. Aj keď by sa nemala týkať iba domácností. Malé a stredné podniky majú veľký potenciál vyrábať zelenú energiu. Podpora by sa tiež nemala vzťahovať iba na solárne panely (prípadne iné OZE), ale na ich kombináciu s batériou. Takáto podpora by nám pomohla položiť základy energetickej decentralizácie, teda lokálnej výroby energie z väčšieho počtu menších elektrární. Menšou elektrárňou sa dá chápať aj rodinný dom so solárnym panelom. Pozitívne vnímam aj dotácie na nízkoenergetické rodinné domy, na výmenu starých kotlov za nové, nízkoemisné, alebo na nákup elektromobilu.

Vrátim sa ešte k tej decentralizácii. Ak by sme od zajtra mali všetky budovy takmer s nulovou spotrebou (pozn. autora: také, ktoré si pokrývajú takmer všetku energetickú potrebu z vlastných OZE) a tie by mohli medzi sebou energiu zdieľať, naša energetická samostatnosť by dosiahla úplne iný rozmer. Ak by sa nám to podarilo už len na úrovni domácností, bola by to veľká vec. Jedna holandská štúdia dokázala pri lokálnej komunite pasívnych domov dosiahnuť energetickú samostatnosť 89 %. A to s využitím solárnych systémov, batérií, zdieľania energie a rôznych iných technológií, ako napríklad energeticky efektívnych HVAC (vykurovanie, ventilácia a chladenie) systémov. Veľmi zaujímavé je, že štúdia počítala aj s využívaním batérií z elektromobilov, nakoľko ich potenciál uskladňovať energiu v čase, keď sa tieto autá nepoužívajú, je vďaka ich kapacite vysoký.

Takže kľúčovú úlohu zohráva aj podpora zdieľania energie v rámci energetických komunít?

Nielen v rámci komunít. Ďalšia možnosť podpory decentralizovaných OZE spočíva vo virtualizácii, teda v možnosti posielať energiu medzi jednotlivými odbernými miestami, bez ohľadu na ich geografickú vzdialenosť, prostredníctvom existujúcej prenosovej infraštruktúry. Takzvaný virtuálny microgrid umožňuje efektívne kumulovať kapacitu batérií a znížiť náklady na elektrickú energiu, čo môže byť vnímané, ako ďalšia forma podpory výrobcov a odberateľov. Najmä tých, ktorí sa chcú správať ekologicky a zároveň ekonomicky. Predstavte si, že vaša domácnosť disponuje solárnym systémom s batériou, je súčasťou virtuálneho microgridu a chceli by ste, aby škola, do ktorej chodia vaše deti, mohla využívať viac zelenej energie. Ako? Jednoducho jej venujete 100 kWh energie vyprodukovanej vašimi solárnymi panelmi. Čím viac rodičov v microgride, tým zelenšia škola. Bude to ako pri prevode peňazí pomocou internet bankingu. Cez aplikáciu pošlete vami zvolené množstvo energie komukoľvek, kto je taktiež súčasťou microgridu. Či už je to škola, vaši známi, alebo hokejový štadión.

Čo hovoríš na avizovaný príspevok Ministerstva hospodárstva SR na kúpu elektromobilu? Je na to naša infraštruktúra pripravená?

Cena elektromobilov môže niektorých záujemcov odradiť. Príspevok je mierený práve na tých nerozhodných. Tí, ktorí elektromobil naozaj chcú a môžu si ho dovoliť doň zainvestujú aj bez príspevku už dnes. Na elektromobilitu treba ísť postupne. Keď prišlo prvé auto na trh, tiež ho nemal každý človek hneď na druhý deň. Potenciál tam samozrejme vidím. Na denné dochádzanie do práce a na jazdu v rámci mesta je to ideálne riešenie. Hlavne čo sa týka znižovania lokálneho znečistenia v centrách miest. Ak dnes elektromobil parkujete pri vašom rodinnom dome, a teda sa tam aj pravideľne dobíja, súčasná infraštruktúra postačuje. Rozšírenie infraštruktúry o možnosť nabíjania auta v práci alebo nákupných centrách by mohol byť ďalší krok v elektromobilite. Avšak stále netreba zabúdať na to, že tam, kde chceme zvyšovať spotrebu energie, treba energiu aj vyrábať. Tu sa opäť dostávame k spomínanej decentralizácii.

Znie to teda tak, že decentralizovaná výroba elektriny je niečo, k čomu nevyhnutne smerujeme.

Áno, v súčasnosti máme infraštruktúru prenosu a distribúciu elektriny vybudovanú dobre. Spotreba energie však so zvyšujúcimi sa nárokmi obyvateľstva rastie a v budúcnosti to asi nebude inak. Dnes chce mať čoraz viac ľudí doma popri veľkom televízore aj klimatizáciu a popri práčke aj sušičku. V budúcnosti bude s klesajúcou cenou a rastúcou životnou úrovňou viac a viac ľudí chcieť aj elektromobil.

Keď zostaneme pri centralizovanej výrobe energie, môže sa stať, že kapacita siete čoskoro nebude postačovať. Nebudeme vedieť poslať taký veľký objem energie, aký bude jej dopyt. Ako príklad si môžeme uviesť Nemecko, ktoré sa v tejto situácii ocitá už v súčasnosti. V Severnom mori majú sústredenú veľkú časť výroby energie z veterných turbín, energeticky náročný priemysel však majú na juhu. Prenosová sústava to prestáva zvládať a dochádza k zbytočným stratám energie.

Znamená to, že popri kapacite prenosovej sústavy by sme decentralizáciou vyriešili aj problém distribučných strát? Zdá sa, že decentralizácia má samé pozitíva. V čom je teda háčik?

Pri decentralizácii sa distribuuje menšie množstvo energie na kratšie vzdialenosti. Straty sú tak podstatne menšie. Tento systém je však náročnejší na riadenie. Máte nielen veľa spotrebiteľov, ale aj zdrojov. Pri OZE navyše o produkcii energie rozhoduje skôr počasie ako človek. Akumulácia je tak nevyhnutnosť a zároveň ďalší prvok, ktorý treba dobre riadiť. Kľúčové sú teda dáta, ich zber a vyhodnocovanie. Ak dokážeme s týmito dátami o výrobe, spotrebe, akumulácii a zdieľaní energie efektívne pracovať, súčasná infraštruktúra nám bohato postačí aj v dlhodobom horizonte. Ja osobne vidím budúcnosť efektívnej energetiky vo výrobe energie v blízkosti jej spotreby, ktorá bude riadená online inteligentným systémom. A preto som sa rozhodol pridať k FUERGY.

Miroslav Struž svoju energetickú kariéru začal už pred viac ako 20 rokmi u jedného z najväčších dodávateľov energií na Slovensku, v spoločnosti ZSE. Začal ako inžinier merania spotreby a kvality energie, neskôr pôsobil ako riaditeľ odboru diagnostiky a efektívnosti energetických sietí. Vďaka svojmu talentu už o pár rokov navrhoval pre ZSE stratégie rozvoja siete a ich implementáciu a zvyšoval efektívnosť elektrární pre Bratislavskú Teplárenskú. Postupom času sa Miroslav vypracoval na obchodného riaditeľa a člena predstavenstva energetickej spoločnosti GGE, ktorá patrí k popredným slovenským energetickým skupinám. Za jeho pôsobenia GGE štvornásobne zvýšila svoje tržby a expandovala na zahraničné trhy (český, poľský, maďarský a srbský).

We are living in the future of energy. Are you?